Vyštudovaný fyzik, právnik a doktor ekonómie, bývalý vojak v Afganistane a poverený gruzínsky minister obrany, politik, diplomat a poradca prezidenta Eduarda Ševardnadzeho s priam dobrodružným životopisom, Gruzínec aj Slovák Nodari Giorgadze si na svoje pôsobenie vybral z viacerých možností Slovensko. Zakladateľa akvaparku v Bešeňovej si okrem nádhernej slovenskej prírody získali dobrí ľudia, podobné zvyky ako v jeho rodnej krajine a možnosti na investovanie. Po vybudovaní Bešeňovej sa pustil do výstavby apartmánových domov, hotelierstva, podniká v energetike, ale vrátil sa aj k diplomacii, tentoraz obchodnej a podnikateľskej. V Gruzínsku totiž buduje podobné či ešte väčšie projekty ako na Slovensku, ktoré otvárajú dvere slovenským investorom, podnikateľom aj politikom.

Prečo ste sa rozhodli žiť a podnikať práve na Slovensku?

Vďaka Lacovi. V roku 1993 sa gruzínska vláda a prezident E. Ševardnadze rozhodli vyslať veľvyslancov krajiny do zahraničia. Ako hlavný poradca prezidenta a zástupca ministra obrany som sa dostal v rámci diplomatickej misie do Rakúska. Chodil som aj na Slovensko a kúpil si chatu vo Veľkých Uherciach pri Partizánskom.

Raz v zime sme išli na víkend na tú chatu s mojou rodinou a rodinou mojich známych z Rakúska. Netiekla tam však voda a v piatok večer bola situácia zúfalá. Chata veľká, pekná, lenže bez vody. Vonku sneh, mínus desať stupňov. Zbadal ma chlap v dome asi 70 metrov od toho môjho. Bol to Laco, hlavný technológ v miestnej fabrike na výrobu obuvi. Ten nás nezištne zachránil, odpojil svoju vodu a zapojil našu. Vtedy som si povedal, že ak by som mal niekedy žiť inde ako v Gruzínsku, bude to na Slovensku.

A nakoniec sa to aj stalo.

Po skončení diplomatickej misie vo Viedni mi ponúkli návrat do vlasti aj pobyt v Rakúsku. V tom čase sa však začínal bešeňovský projekt sľubne rozvíjať, takže Slovensko bolo jasná voľba. Okrem toho Gruzínci a Slováci sú si mentálne blízki, máme podobné tradície, zvyky.

Slovensko má veľa bohatstva, lesy, vodu, hory. No najväčšie bohatstvo, to je ľudský faktor. To je srdce človeka, dobré vzťahy, dôvera, čestnosť a ochota pomáhať.

Váš prvý projekt bol akvapark Bešeňová. Prečo práve ten?

V tom čase som mal takmer 50 rokov a dovtedy som celý život robil pre štát. Chcel som dokázať, že vybudujem niečo vlastné bez podpory štátu. V tom čase bolo kúpalisko Bešeňová v katastrofálnej situácii, zaťažené exekúciami a obrovskými dlhmi. Navrhol som majiteľom, že všetky dlhy prevezmem a vyrovnám. Takto som začal rozvíjať projekt Bešeňová. Bola to ťažká práca. Kúpil som to v decembri 2003.

Ako to išlo?

Práve vtedy otvorili Tatralandiu vzdialenú len 25 kilometrov od Bešeňovej, 28 hektárov s vynikajúcimi atrakciami, bazénmi, dokonca aj termálnym. Bola to veľká výzva aj riziko. No veril som svojmu projektu a filozofii, že akvapark v Bešeňovej ponúkne všetko, čo ľudia potrebujú na nerušený oddych. Postupne sa zvyšovala návštevnosť aj tržby. Bešeňová nakoniec Tatralandiu predbehla a stala sa obľúbeným miestom pre zahraničných, no čo je dôležité, aj pre domácich hostí.

Prečo ste sa rozhodli práve pre akvapark? Mysleli ste už od začiatku na spojenie s apartmánovým hotelom?

Nie, vtedy som ešte o apartmánoch neuvažoval. Bešeňovú som kúpil vlastne náhodou. Šiel som okolo a zastavil sa tam. Vtedy mi napadlo, že by som mohol Bešeňovú kúpiť a podnikať v tejto oblasti. Ako vyštudovaný fyzik, doktor ekonómie a právnik som chcel vyskúšať, ako sa dokážem tejto úlohy zhostiť. Hneď po odkúpení areálu som navštívil dvanásť krajín v Európe, Amerike aj Ázii. Pozrel som si rôzne akvaparky a zisťoval, v čom je filozofia ich prevádzkovania, na čom to stojí a čo sa ľuďom páči.

A čo ste zistili?

Mentálne nastavenie je iné v Amerike, iné v Európe, iné v Ázii. No všetci ľudia majú dve ruky, dve nohy, a tak som hľadal tú najdôležitejšiu vec, na čom to všetko stojí.

Na Slovensku chodili ľudia do pohostinstiev, schádzali sa tam celé rodiny s deťmi. Aby sa presunuli do akvaparku, malo by tam byť také prostredie, kde by si nerušene oddýchli a našli všetky služby. Veľmi dôležitý je i pocit bezpečia, že sa dieťa nestratí a rodičia ho majú stále na očiach. Preto sme Bešeňovú postavili tak, že sa nikto zvonka nemôže dostať bez kontroly dnu, ale ani von. Ubytovacia časť je postavená spôsobom, že človek zo svojej izby vidí areál aj všetky bazény.

Týka sa to aj projektu nového apartmánového hotela?

Náš posledný projekt, ktorý sme otvorili v roku 2021, je hotel Akvamarín – deväťposchodový štvorhviezdičkový hotel s 235 apartmánmi a štúdiami priamo prepojenými s vodným svetom. Je to projekt, ktorý si ľudia obľúbili. Podľa Európskej asociácie vodných parkov patrí akvapark v Bešeňovej od roku 2009 medzi desať najlepších akvaparkov v Európe. Aj noví majitelia z TMR dbajú na to, aby všetko perfektne fungovalo.

Predali ste akvapark ako celok?

Ja som ho nepredal, ale ako dieťa dobre vydal či oženil. A ako správny otec sledujem, či je v rodine všetko v poriadku. Vyzerá to tak, že to beží výborne. No nepredal som všetko, niečo som si v Bešeňovej ponechal.

Ako dlho trvalo, kým sa vrátili pôvodné investície?

Ziskovým sa stal v roku 2012. Reálny zisk prišiel dva roky po finančnej kríze a Bešeňová ho generuje stále.

Hovoríte, že ste si nejaké podiely nechali. Prečo?

Nechal som si určitú časť pozemkov vrátane pozemku, na ktorom je postavený apartmánový hotel. Postavili sme apartmány a predali z nich určitú časť, aby sme si nemuseli brať bankový úver. Celá stavba sa teda uskutočnila pomocou peňazí kupujúcich. Začali sme stavať v roku 2019 a pokračovali aj počas pandémie. Bolo to ťažké, no s odovzdávaním budovy sme meškali len tri či štyri mesiace. Odvtedy plníme všetky povinnosti, ktoré máme voči majiteľom apartmánov. Každý kvartál všetci dostavajú výnosy, ktoré sme im sľúbili.

Ako funguje model apartmánových domov?

Už v rokoch 2008 a 2009, keď sme začali stavať apartmány v akvaparku, spustili sme program s jednoduchou ponukou – my apartmány postavíme, vy si ich kúpite, my ich budeme prevádzkovať a z profitu pôjde 65 percent pre vás a 35 percent pre nás. Vy nebudete mať žiadne starosti plus niečo zarobíte. A fungovalo to výborne.

Použili ste tento princíp aj v prípade Akvamarínu?

Tam sme vytvorili model založený na kúpe apartmánu s tým, že investorom dávame nie plávajúci, ale garantovaný výnos vo výške šesť až sedem percent. Investor si kúpi apartmán napríklad za 100-tisíc eur, z toho dostane každý štvrťrok garantovaný výnos bez toho, aby musel niečo riešiť. Všetko prevádzkujeme my, staráme sa o kúrenie, elektrinu, opravy, údržbu a investori len dostávajú výnos. Najdôležitejšia vec je, že síce výnos môžu dostať aj v banke, ale tam im na konci obdobia zostanú len peniaze, ktoré medzitým znehodnotila inflácia. V tomto prípade majú reálny nehnuteľný majetok, ktorého hodnota v čase rastie. Okrem toho môžu apartmány určitý čas v roku – až 28 dní, ak nie sú obsadené – využiť pre seba. Na začiatku bola predajná cena za štvorcový meter tritisíc eur, posledné už stáli viac ako dvojnásobok.

Po Bešeňovej ste sa pustili do ďalších projektov. Čo vás k tomu viedlo?

Priateľ mi raz ukázal kaštieľ v Orlovom v Považskej Bystrici, ktorý bol v hroznom stave. Štvrtina strechy neexistovala, zatekalo doň a nič nefungovalo. Bola možnosť kaštieľ odkúpiť. Najskôr som to nechcel, no keď som o tom viac rozmýšľal, povedal som si, prečo nie? Som Gruzínec, ktorý prišiel na Slovensko s prázdnymi vreckami. Stal som sa občanom krajiny, podnikateľom, zarobil som tu. Prečo by som mal investovať inde? Preto som sa rozhodol kaštieľ kúpiť a postupne pomaly rekonštruovať. Pôvodne som si myslel, že to bude stáť maximálne tri milióny eur.

Pred rekonštrukciou sme urobili architektonicko-historický prieskum, na ktorom pracoval medzinárodný tím, a vďaka nemu vznikla historická kniha o kaštieli od roku 1612, ale aj celkovo o histórii Považia. Bol som fascinovaný a zaumienil som si, že keď urobím rekonštrukciu, musí byť veľkolepá. Preto stála namiesto troch miliónov až dvanásť miliónov eur. Vo výsledku vyšla vynikajúco a kaštieľ sa v roku 2018 dostal medzi 50 najlepších butikových hotelov sveta a minulý rok sa stal najlepším historickým svadobným hotelom Európy.

Je to ekonomicky zmysluplné?

V kaštieli je 47 izieb. Priatelia sa ma pýtajú tak ako vy – kde je tu ekonomika? No nie všetko musí byť o ekonomike. Niečo je o hrdosti. Tie peniaze, ktoré som v krajine zarobil, som takýmto spôsobom vrátil. Predtým sa v kaštieli schádzali panovníci a šľachta, dnes tam chodia normálni Slováci, Gruzínci, Maďari, Poliaci či Česi. Sadneme si tam a pozeráme na tú krásu a hovoríme „chvála Bohu“.

Čo pre vás znamená úspech?

Bešeňová beží fantasticky, keď tam dnes prídete, je to skoro ako malé Beverly Hills. Rovnako fantastické je to v kaštieli. Úžasný hotel, nádherný anglický lesopark, to všetko si žiadalo množstvo peňazí. No doteraz som nestretol nikoho, kto odišiel z tohto sveta a zobral so sebou peniaze či majetky. A keď niekto niečo po sebe zanechal, tak len dobré meno či diela, ktoré vybudoval. To je úspech. Niečo hodnotné po sebe zanechať. Mne nejde len o predať, kúpiť, zarobiť. Ja staviam len také veci, ktoré máloktodokáže. To je môj koníček.

Svojimi stavbami prispievate aj k prosperite miesta či regiónu.

Pri podnikaní je dôležité aj to, kto obec zastupuje. Napríklad v Bešeňovej je starosta Martin Baran. To je fantastický veľmi múdry človek, ktorý miluje obec, ľudí a chce pre nich urobiť niečo mimoriadne. Na začiatku neboli v obci dobré cesty či osvetlenie. Spolu s ním sme dokázali urobiť to, čo je tam v súčasnosti. V starej časti Bešeňovej predtým žilo 375 ľudí a bolo tam 127 registrovaných budov. Dnes je tam skoro v každom dome hotel alebo ubytovňa s kaviarňami či reštauráciami. Občania sú dnes bohatší, Bešeňová má dnes takmer už tisíc obyvateľov. Okrem Bešeňovej prosperuje napríklad Liptovský Michal, Liptovská Teplá, Ivachnová a ďalšie obce. So starostami okolitých obcí a primátormi miest sme založili turistický klaster Liptova. Dokonca som zorganizoval výpravu starostov do Gruzínska, aby sa zoznámili s kolegami z inej krajiny.

Na Slovensku podnikáte aj v oblasti gastronómie a energií.

Prevádzkujem reštauračné zariadenia v Apollo centre, Lakeside Parku aj Auparku. Snažili sme sa ponúknuť vlastný koncept s ponukou gruzínskych i talianskych špecialít. Venujem sa aj fotovoltike, v Kameničnom sme postavili dve fotovoltické elektrárne s objemom štyri megawatty a jeden megawatt. V Ivachnovej pripravujeme veľký projekt na bývanie na piatich hektároch, má to byť nová obec so všetkými službami. V priebehu budúceho roka chceme získať povolenia a realizácia bude do piatich rokov.

Väčšie projekty však realizujete v Gruzínsku. Prečo?

Dôvod je jednoduchý – v Gruzínsku toho treba urobiť oveľa viac než na Slovensku. Tu sa už veľa vecí postavilo. Veľmi k tomu prispela Európska únia a eurofondy, štát. Podpora bola viac ako 50 miliárd eur, čo je obrovská pomoc pre rozvoj ekonomiky aj infraštruktúru ako cesty alebo diaľnice. Gruzínsko k tomu pristupuje až teraz. Je tam, kde bolo Slovensko v rokoch 2000.

Preto je teraz čas investovať do Gruzínska. Dnes sa dajú kúpiť pozemky za desať až dvadsať eur. No o pár rokov už budú stáť sto eur. A to nehovorím o cenách materiálov, práce. To všetko sú parametre, ktoré treba brať do úvahy. Preto je dnes v Gruzínsku obrovská šanca dobre investovať. Napríklad my budeme stavať na území tridsiatich hektárov malé kúpeľné mestečko rovno pri Tbiliskom mori. Územný plán bol schválený v máji 2024.

Prezradíte viac o najväčších projektoch v Gruzínsku?

Najväčší projekt, ktorý tam realizujeme, je Tbilisi Boulevard – Malé Slovensko. Na 29 hektároch tam bude 350-tisíc štvorcových metrov stavieb. Na tom území je už preinvestovaných 60 miliónov eur a teraz začíname s treťou etapou – hotelom Promenáda, čo je niečo podobné ako promenáda pri Eurovei. A takisto tam pozývame slovenských investorov.

Po dokončení projektu bude na ploche 29 hektárov bývať asi štyritisíc ľudí. Hotelová kapacita má byť okolo 700 izieb. Akvapark, do ktorého môže naraz prísť až osemtisíc ľudí, sa bude rozširovať. Plus tam je kongresové centrum, škôlka, škola, poliklinika, kúpeľné mestečko. Z jednej strany je vodná nádrž, ktorú miestni nazývajú Tbiliské more, z druhej strany les, z tretej dendropark a z južnej strany akvapark Gino Paradise Tbilisi a päťhviezdičkový hotel Gino Seaside.

Máte v Gruzínsku aj ďalšie projekty?

V súčasnosti staviame aj v historickom centre Tbilisi hotelový komplex Gino Grand Hotel Tbilisi. Táto budova sa buduje tiež čisto slovenskými investíciami. Na realizáciu je pripravený aj butikový hotel Thermal v lyžiarskom stredisku Bakuriani. Je tam sneh od konca novembra do začiatku mája. Sú tam najlepšie klimatické podmienky a jediné miesto, kde je vrt s teplou geotermálnou vodou. Takže budeme mať jediný butikový hotel s termálnou vodou v regióne.

Asi najväčšia investícia je však Tbilisi Boulevard – Malé Slovensko. Čo je jeho cieľom?

Malé Slovensko vznikne na území 29 hektárov v hlavnom meste Tbilisi. Celý pozemok vlastním ja ako fyzická osoba a občan Slovenska alebo moje firmy. Investícia bola realizovaná za moje peniaze alebo peniaze mojej firmy, určitá podpora prišla od slovenskej eximbanky. Už sme tam investovali 60 miliónov eur a založili niekoľko ulíc. Jedna sa volá Liptová, ďalšia je Bešeňová.

Pribudnú ulice Košická, Žilinská a Banskobystrická. Je to teda Malé Slovensko. A preto tam aj pozývam Slovákov, aby investovali do tretej fázy, ktorá je na úrovni 200 miliónov eur. Ako Slováci zatiaľ nemáme nič podobné na svete, ale mali by sme mať. Máme ambíciu, zaslúžili sme si to a určite to postavíme.

Nedávno ste tam privítali slovenskú vládnu delegáciu, takže vaša aktivita prepája dva štáty, dve podnikateľské prostredia.

V tomto roku sme oslávili desiate výročie prvej slovenskej investície v Gruzínsku, konkrétne do akvaparku. Od roku 2014 sme do projektov v Gruzínsku investovali 110 miliónov eur. Preto som poprosil slovenskú vládu, aby si našla čas prísť do Gruzínska a videla, do čoho investujeme. Je to pocit hrdosti, keď v Gruzínsku vlaje slovenská vlajka, na budove je slovenský názov.

Po stretnutiach ministrov oboch krajín si vládna delegácia pozrela akvapark a zoznámila sa s jeho fungovaním. Gruzínska vláda videla záujem slovenskej vlády a zvýšila podporu. Ďakujem celej slovenskej delegácii za podporu. To je konkrétny príklad spolupráce vlády a biznisu v prospech rozšírenia dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Pozitívne impulzy teda prinášajú pozitívne výsledky?

Na každej budove členovia vlády videli, kto ju postavil. Je na nej slovenská vlajka a okrem toho nápis „Toto je slovenská investícia“. A tam, kde stavbu podporila eximbanka, aj „Podporila eximbanka“. A to je dôležitá vec, pretože tam chodia aj Nemci, Francúzi, Indovia, Číňania či Američania. A keď uvidia našu vlajku, je to čosi, na čo môže byť každý človek hrdý.

Dr. Nodari Giorgadze

Rodák z Tbilisi vyštudoval v hlavnom meste Gruzínska fyziku a medzinárodné právo. Doktorandské štúdium absolvoval na Akadémii medzinárodného práva a hospodárstva v Moskve. Po ukončení štúdia pracoval ako inžinier, dva roky slúžil v Afganistane. Po návrate pracoval ako šéf polície v Tbilisi, neskôr sa stal povereným ministrom obrany, poslancom, šéfom parlamentnej strany a poradcom prezidenta E. Ševardnadzeho. Od roku 1993 pôsobil ako prvý veľvyslanec vo Viedni. Ako vedúci delegácie zastupoval Gruzínsko v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a bol stálym zástupcom Gruzínska v európskom sídle OSN vo Viedni. Pôsobil aj ako generálny delegát pre krajiny strednej a východnej Európy vo Svetovej organizácii vojnových veteránov so sídlom v Paríži. Na Slovensku žije od roku 2001, od roku 2003 je občanom Slovenskej republiky a od roku 2016 aj honorárnym konzulom Gruzínska v Slovenskej republike. Je čestným občanom Bešeňovej aj Tbilisi.

Zdroj: BRANISLAV RAČKO